Štúdium na vysokej škole by malo mladého človeka obohacovať každým dňom. Vysoká škola nie je totiž o nútení, je to tvoj „own business". Človek robí to, čo skutočne chce. Jeden potrebuje prebehnúť všetky bary v meste, ďalší kašle na všetko a prespí celý deň a posledný študuje. Ako si zariadiš, tak máš, ako sa naučíš, tak uspeješ. Nejde však len o mechaniku učenia, ale o rozvíjanie hodnotového rebríčka každého študenta. Samozrejme, každý jeden môže mať rozličné pohľady na to čo je preň dôležité a hodnotovo správne. Vystáva teda otázka čo je tým hodnotovým jadrom spoločným pre každého.

Poznám a poznal som viacero mojich spolužiakov či známych, ktorí na tom čo sa týka financií na vysokej škole ale aj na strednej neboli najlepšie. Nikdy nemali značkové oblečenie a ak hej tak to boli „fakes" z ukrajinského Užhorodu za drobné oproti tunajším cenám. Nikdy nechodili jesť do reštaurácii, nakupovali účelne, jednoducho, len aby ušetrili. Neboli cool, nemali super outfit ani imidž ale boli to skvelí ľudia a takými aj ostali.

Mnohí z nich potrebovali sociálne štipendium aby dokázali mimo svojho trvalého bydliska existovať a študovať. Mnohí ho nedostali pre pár eur, mnohí oň nepožiadali, lebo sa hanbili pred ostatnými a snažili sa vyžiť z toho čo majú. Pociťoval som veľkú nespravodlivosť. O to viac som mal v sebe zlosť až zdesenie nad tým ako to so sociálnymi štipendiami vlastne funguje.

Máš štipko? Mám!

Z môjho okolia sa ku mne z času na čas začali dostávať informácie o tom, že niekto poberá sociálne štipendium. Nepripisoval som tomu až takú dôležitosť. Bral som to normálne, že ak to niekto potrebuje a spĺňa zákonom stanovené podmienky, môže ho pokojne poberať. Keď tých osôb už bolo akosi priveľa, tak som sa o to začal zaujímať.

Sociálne štipendium je finančnou podporou od štátu pre tých študentov vysokých škôl, ktorí majú veľmi nízky príjem a prakticky žijú len zo životného minima. Poďme sa spoločne pozrieť na to životné minimum našich študnetov. Značkové oblečenie od hlavy až po päty, pachová vôňa od Bruna Bananiho sa tiahne naprieč ulicou, vlastné auto, strieborné retiazky na krku, drahé mobilné telefóny...áno, aj toto je majetok našich poberateľov sociálneho štipendia. Pýtate sa ako je to možné? Ako to môže dostať?

Právničina

Celý systém je do značnej miery komplikovaný, ale v skratke. Osoba musí najprv spĺňať sociálne podmienky. V tomto prípade ide o príjem spoločne posudzovaných osôb (rodičia, súrodenci, manžel, prípadne vlastné deti), teda ide najčastejšie o osoby, ktoré sú vašimi blízkymi, bývajú s vami v jednej domácnosti a ich príjem nepresiahol hranicu vychádzajúcu zo životného minima.  Hranica životného minima je stanovená zákonom 601/2003 o životnom minime (http://jaspi.justice.gov.sk/jaspiw1/htm_zak/jaspiw_mini_zak_zobraz_clanok1.asp?kotva=k1&skupina=1).

Samozrejme sú tu ďalšie podmienky, ktoré musia byť splnené na získanie štipendia. Bližšie si ich môžete pozrieť tu a prostredníctvom kalkulačky sa pokúsiť vypočítať si štipendium.(http://studentskefinancie.sk/stipendium#.Ts5MkmM2Xau)

Najprv treba poznamenať, že o pridelení štipendia rozhoduje škola ak sú splnené zákonom stanovené podmienky (zákon 131/2002 o vysokých školách, Tretia hlava;http://jaspi.justice.gov.sk/jaspiw1/htm_zak/jaspiw_mini_zak_zobraz_clanok1.asp?kotva=k1&skupina=1). Teda, čo ak nie sú splnené? Môže „dopomôcť" súd. Teraz príde tá najlepšia časť. Volám ju komédia pod prísahou. Študent si po dohode s rodičmi zmení trvalý pobyt. Napríklad ku starým rodičom. Môže tvrdiť, že mu jeden z rodičov, alebo obaja rodičia odmietajú prispievať na štúdium, na jeho potreby; bude tvrdiť, že má s rodičmi zlé vzťahy, že s nimi nevychádza a nemôže s nimi žiť v jednej domácnosti. Podá návrh na súd na určenie výživného zo strany rodičov. Na súde a pod prísahou sa odohrá divadlo, všetci všetko poprú, všetci všetko potvrdia, trvalý pobyt u starých rodičov je vybavený a rodičia mu nechcú dať ani chudobné evríčko. Zlá sociálna situácia je na svete.

Vzhľadom na to, že starý rodičia nepatria podľa zákona do okruhu spoločne posudzovaných osôb pre účely sociálneho štipendia, vyživovacia povinnosť ale naďalej ostáva na rodičoch, okrem iného poberajú aj rodinné prídavky čiže osoba - študent je nezaopatreným dieťaťom. Následne sa zohľadňujú príjmy rodičov a vzniká predpoklad a možnosť, že osoba na základe splnených sociálnych podmienok dostane na základe schválenia školy sociálne štipendium.

Pri požadovaní žiadosti o sociálne štipendium sa berie ohľad aj na to, že osoba môže pracovať na dohodu. Ide tu o zdaniteľný príjem, ktorý spadá do okruhu príjmov osoby a ten musí byť zdokladovaný či už daňovým priznaním alebo potvrdením od zamestnávateľa. Veľa študentov vysokých škôl takto pracuje. Ak má osoba vlastný príjem, možnosť získať štipendium sa znižuje  Myslíte, že medzi pracujúcimi študentmi nie sú poberači sociálnych štipendií?

Opísaná situácia je len jednou z možností ako sa dá získať sociálne štipendium. Možnosťou sa stáva aj napísanie iba základného príjmu rodičov pre zlepšenie podmienok na prijatie štipendia. Ďalšou možnosťou je, že rodičia podnikatelia preukážu, že za predchádzajúci rok nemali žiaden príjem. Najväčší problém je pri skúmaní príjmu rodičov, ktorí sú dobrovoľne nezamestnaní, nie sú evidovaní na úrade práce a nepoberajú dávky v hmotnej núdzi.

Tak sa potom stáva jednoduchá vec. Študent poberá sociálne štipendium aj napriek tomu, že obaja rodičia nemajú problém s prácou, majú stabilný príjem, vzťahy sú v poriadku a dokonca mu aj peňažne prispievajú ďalej.  Na druhej strane je tu študent v skutočnej sociálnej núdzi, no príjmy budú väčšie o 3 eurá a štipendium sa im neprizná! Spravodlivosť? Pre tú treba ísť asi na druhý svet.

Je to vôbec morálne? A normálne? Je to v prvom rade cicanie z peňazí daňovníkov. Lenže štát nie je bezodný mešec. Ľudská hlúposť a sebeckosť skutočne nemá hranice. Sociálne štipendia odkrajujú zo štátneho rozpočtu ročne 23 miliónov eur. Koľko peňazí bolo poskytnutých osobám, ktoré na štipendium nemajú nárok? Neoprávnení poberatelia štipendií totiž neporušujú zákon, oni ho obchádzajú a tak je formálne všetko v poriadku. Obsahovo je to sťa zhnité jablko v januárovej pivnici.

Návrat k hodnotám

Všetci takíto špekulanti totiž nechápu jednu priam kardinálnu vec, ktorú treba pre lepší vzťah k štátu a krajine pochopiť. Tou vecou je to, že čo je verejné, štátne je moje a zároveň všetkých naokolo. Avšak Slovák chce aby to bolo iba jeho. Ide tu o mentálne dedičstvo komunizmu v hlavách našich spoluobčanov. Čo je spoločné, to je zlé a to sa musí rozkradnúť.

Štátny rozpočet tvorí peniaze všetkých daňovníkov, ktoré sú vynakladané v prospech všetkých a poskytujú pomoc tým, ktorí to skutočne potrebujú. Ak si nechceme vytvoriť svoje vlastné štátiky vo svojich domoch a nechodiť si pre potraviny s pištoľou za opaskom, mali by sme pochopiť na akých princípoch štát funguje a aký postoj má k nemu každý jeden občan zaujať.

Každý z nás pozná rómsku problematiku, niekto sa s ňou stretol priamo, niekto iba nepriamo. V spoločnosti je zaužívaný postoj, že drvivá väčšina Rómov okráda tento štát. Môže sa to nazvať akokoľvek, avšak v skutočnosti ide o využívanie zle nastaveného sociálneho systému. Bohužiaľ. Nechcem sa tu dotýkať tejto problematiky, samozrejme s ňou súvisí kopa ďalších faktorov, ktoré musia byť zohľadnené, ale kladiem si otázku: Koľko štátnych peňazí dokážeme šupnúť do vlastných vreciek my, z rómskeho pohľadu gádžovia? Ako môže potom ten čo poberá neoprávnene 220 eur mesačne kričať, že niekto zneužíva tento štát? Stratili ste súdnosť ľudia? Zlodej kričí chyťte zlodeja? Už Platón hovorieval, aby sme nedávali svojou nezákonnosťou príklad na porušovanie práva iným. V 21. storočí to bohužiaľ stále nechápeme.

Pri takýchto praktikách, ktoré sa bohužiaľ stávajú čoraz frekventovanejšie sa opäť otvára otázka hodnôt a morálky. Čo je hodnotou v prípade študentov o ktorej som písal na začiatku? Hodnota cti. Zásadový človek nikdy kradnúť nebude. Kresťanovi v tom bráni dokonca už desatoro. Čo ak to porušuje? Tak tu sa treba zamyslieť nad skutočnou hĺbkou jeho viery a na druhej strane stupňom jeho pokrytectva. Neobstojí ani argument, že „zákon som neporušil".

Zákon je deravý. Našou povinnosťou je upozorniť na túto dieru, nie si z nej spraviť koryto. Tak ako sa zlodej vkráda cez dieru v plote, tak ľudia ignorujú porušený plot a vynášajú si z vnútra čo len dokážu uniesť až nakoniec tam nezostane nič a potom sa budú pozerať s túžbou na plot svojho suseda.

Pred 10 dňami predložil poslanec Miroslav Beblavý do parlamentu novelu zákona o Študentskom pôžičkovom fonde. (Bližšie tu: http://www.ta3.com/clanok/3825/tb-budu-pozicky-pristupnejsie.html) V oblasti školstva sa teda opravila ďalšia zásadná vec, ďalšia diera v plote. Kleplo sa po prstoch tým, ktorí sa obohacovali a zároveň sa zlepšili podmienky pre poberanie pôžičiek študentmi a pedagógmi. Každý takýto projekt a zákon budem len a len vítať. Vzhľadom na súčasnú politickú situáciu už asi nebude možné upraviť podmienky prideľovania sociálneho štipendia, keďže sa to do volieb nestihne. Verím, že po nich sa nájde človek, ktorý sa do toho pustí.

Bieda a blahobyt stúpajú k rekordným hodnotám vďaka nekonečnému sebectvu. Bez cti, úcty k štátu  a spoločnosti nebude nasledovať nič iné, len sociálna búrka. Nech nás Boh od tohto ochraňuje, nech nás ochraňuje pred nami samými a našou zadubenosťou.